O energetickej transformácii v Nemecku (Energiewende) sa vedie široká a často skreslená diskusia. Odporcovia transformácie upozorňujú na jej náklady, zástancovia vyzdvihujú jej výhody. Po tom, čo sa Nemecko rozhodlo postupne opustiť výrobu energie z jadra, existuje o jeho energetickej politike veľa mylných predstáv.[1] Kritici vyčítajú energetickej transformácii, že zapríčinila nestabilné ceny energií a ohrozuje Nemecko výpadkami elektriny a poklesom priemyselných aktivít.

Tieto obvinenia sa nezakladajú na pravde. Ale na druhej strane Energiewende – ako ktorýkoľvek iný prelomový proces – nemožno označiť ani za jednoznačný úspech, ktorý treba slepo nasledovať. Rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) predstavuje skutočnú výzvu pre modernizáciu dominujúcich energetických podnikov, celú distribučnú sústavu aj pre účty za elektrinu na strane spotrebiteľov. Ale aj keď sú celkové ekonomické výsledky Energiewende rozhodne pozitívne, realita je oveľa zložitejšia než píšu titulky novín.

Niekoľko desaťročí nemeckých skúseností s využívaním OZE poskytuje užitočné zistenia, ktoré sa dajú využiť aj v krajinách strednej a východnej Európy. Z viacerých dôvodov je dnes jednoduchšie úspešne transformovať energetiku než pred dvadsiatimi rokmi. Nielen preto, že ceny energie z OZE prudko klesli. Skúsenosti s uplatňovaním rôznych politických nástrojov a pravidiel regulácie trhu poskytujú veľa ponaučení, ktoré môžu pomôcť politikom vyhnúť sa rôznym problémom.

Účelom tejto rubriky je poskytnúť objektívny prehľad kľúčových zistení z doterajšieho procesu energetickej transformácie v Nemecku.

Náklady na energetickú transformáciu

• Garantované výkupné ceny na obdobie 20 rokov boli potrebné na vytvorenie stabilného prostredia pre investície v čase, keď OZE iba začali prenikať na trh.
• Rýchly pokles investičných nákladov súvisiacich s OZE, ktorý predčil všetky očakávania, prekvapil aj politikov.
• Kombinované využívanie OZE a konvenčných energetických zdrojov (najmä uhlia a jadra) viedli k zvýšeniu príplatku za energiu vyrobenú z OZE.
• Energeticky náročného priemyslu v Nemecku sa vplyvy väčšinou nedotkli vďaka plošnej výnimke z platenia spomínaného príplatku. Okrem toho, náklady na elektrinu pre priemysel od začiatku energetickej transformácie ustavične klesali.
• Z pohľadu obratu, pracovných príležitostí aj vyhnutiu sa negatívnym externalitám fosílnych palív je celková makroekonomická bilancia energetickej transformácie v Nemecku pozitívna.
  
  

Miestna energetika

• Občania a komunity zohrali a aj stále hrajú v nemeckej energetickej transformácii. V roku 2012 vlastnili 47 percent celkového inštalovaného výkonu OZE v Nemecku.
• Decentralizovaná, udržateľná a občanmi iniciovaná výroba energie zvyšuje odolnosť voči výpadkom elektriny a energetickej chudobe, zlepšuje kvalitu ovzdušia, vody a pôdy a umožňuje občanom generovať príjmy z výroby a distribúcie miestnej energie.
• Samosprávy získavajú dodatočné dane, poplatky a príjmy z prenájmov. Celková pridaná hodnota z využívania OZE, ktorú v Nemecku vytvorili komunity v roku 2009, dosiahla 6,8 miliardy eur.
• Rapídny pokles nákladov neustále zvyšuje konkurencieschopnosť solárnych fotovoltických systémov.
  
  

Pracovné príležitosti

• Sektor OZE v súčasnosti v Nemecku poskytuje prácu 330 tisíc pracujúcim, čo je asi polovica pracovných miest, ktoré poskytuje automobilový priemysel. V najbližších rokoch sa očakáva ďalší značný rast zamestnanosti v tomto sektore. Energetická transformácia viedla k zvýšeniu počtu pracovných príležitostí - v posledných rokoch k tomu prispela v rozmedzí od 106 tisíc do 25 tisíc.
• Kolaps nemeckého solárneho priemyslu ukázal, že pracovné miesta v oblasti výroby a montáže zariadení na využívanie OZE môžu byť nestabilné. Aj odborové združovanie pracovníkov v tomto sektore a s tým súvisiaca ochrana pracovníkov bolo slabšie v porovnaní s inými sektormi. Na druhej strane, pracovné miesta súvisiace s údržbou a prevádzkou zariadení na využívanie OZE ako aj v oblasti bioenergii sú oveľa stabilnejšie a lepšie chránené pred nepredvídateľnými vplyvmi trhu.
• Predchádzajúce straty pracovných miest v tradičných energetických odvetviach nesúvisia s energetickou transformáciou. Sú skôr výsledkom medzinárodnej konkurencie a zjednotenia Nemecka, ktoré zapčíčinili kolaps energetického sektora z značnej časti bývalého východného Nemecka. Enegetická transformácia spôsobí straty pracovných miest v uhoľnom sektore v budúcnosti, ale štrukturálne a sociálno-politické opatrenia môžu tieto vplyvy zmierniť a podporiť modely alternatívneho hospodárskeho rozvoja.
  
  

Energetická efektívnosť

• Energetická efektívnosť je popri zmene orientácie na využívanie OZE druhým pilierom energetickej transformácie: Na zvládnutie výkyvov dopytu v systémoch na báze OZE je potrebné výrazne znížiť dopyt a zvýšiť flexibilitu energetického systému.
• Až 45 percent elektriny sa spotrebuje v priemysle. Energetická náročnosť nemeckého priemyslu trvalo klesá vďaka snahe firiem znižovať vlastné energetické náklady a vďaka rozvoju inovácií.
• Potenciál energetických úspor v priemysle však nie je ani zďaleka vyčerpaný. Firmám stále chýbajú informácie aj finančné stimuly na cielenejšie investície do opatrení v oblasti energetickej efektívnosti.
• Sektor budov predstavuje 40 percent spotreby energie a približne tretinu vyprodukovaných emisií skleníkových plynov v Nemecku. Modernizáciu a obnovu budov komplikoval nedostatok stimulov a vhodných finančných nástrojov, najmä v časoch s takmer nulovými úrokovými sadzbami.
• Náklady na opatrenia na obnovu budov v súčasnosti klesajú a predpokladanú ročnú dvojpercentnú mieru renovácií sa ani zďaleka nedarí plniť.
  
  

Siete

• Riešenie nedostatočných prepojení a disproporcií medzi regiónmi, kde sa väčšina energie z OZE vyrába (sever Nemecka) a priemyselnými regiónmi, kde sa sústreďuje spotreba väčšiny elektriny (juh a západ krajiny) si vyžadovalo rozsiahle rozšírenia distribučnej siete.
• S tým súvisí záber nových (súkromných) pozemkov. Postoj v duchu “Nie na mojom pozemku” je bežný aj v Nemecku, pričom najväčšie prekážky pre rozširovanie sietí sa vyskytli v Bavorsku: politický tlak na podzemné vedenie distribučnej siete celý proces energetickej transformácie predražilo.
  
  

Existujúce energetické podniky v kríze

• Energetické podniky, ktoré doteraz dominovali na trhu, premeškali príležitosť prechodu na OZE, nepredvídali technologické zmeny a podcenili politické hybné sily. Napriek vývoju vsádzali na uhlie. Vlna nových investícií do uhoľných elektrární však predstavuje iba umŕtvené aktíva.
• Tieto podniky v súčasnosti bojujú o nové zdroje na vlastnú regeneráciu a niektoré sa ocitli v smrtelnej virtuálnej špirále.
• Akcie týchto podnikov prudko klesli v dôsledku ich neschopnosti prispôsobiť sa, čo spôsobuje najväčším energetickým firmám veľké straty a núti ich reorganizovať svoje podnikanie.
  
  

Poučenia z nemeckej energetickej transformácie

• Je treba vyhnúť sa príliš dlhému paralelnému prevádzkovaniu „starých“ a „nových“ energetických systémov súčasne, pretože to vytvára dodatočné náklady a škodlivú závislosť od nich.
• Dôležité je zabezpečiť komplexné a priebežné politické plánovanie (zohľadňujúce význam distribučnej siete a vzájomný vplyv medzi OZE a ďalšími energetickými zdrojmi).
• Je potrebné vytvoriť bezpečné investičné prostredie prostredníctvom politického záväzku a predvídateľnej regulácie, ale treba prijať opatrenia, ktoré predídu explózii nákladov dotačných schém.
• Na získanie verejnej podpory je veľmi dôležité miestne poradenstvo a vytvorenie takých modelov, ktoré zabezpečia zdieľanie prínosov energetickej transformácie.
• Treba prijať férovú politiku, ktorá zabezpečí, že opustenie energetiky na báze fosílnych zdrojov nezanechá za sebou porazených, najmä komunity a pracujúcich v tomto sektore.
  
  

Klimatická politika a nemecká energetická transformácia

Európska únia sa zaviazala do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov o 20 percent v porovnaní s rokom 1990. Tento cieľ rozdelila medzi odvetvia, na ktoré sa vzťahuje Systém obchodovania s emisiami v EÚ (EU ETS, tieto odvetvia pokrývajú asi 45 percent celkových emisií skleníkových plynov), a tzv. Rozhodnutie o spoločnom plnení (ESD, ktorý stanovuje ciele pre všetky ostávajúce hospodárske odvetvia). Smernica o ETS nestanovuje žiadne ciele na úrovni krajín; ale aby sa energetická transformácia mohla uskutočniť, Nemecko sa zaviazalo do roku 2020 znížiť vlastné emisie skleníkových plynov o najmenej 40 percent v porovnaní s rokom 1990. Stropná hodnota ESD pre nemecké emisie skleníkových plynov (t.j. emisie pochádzajúce z odvetví mimo EU ETS) pre rok 2020 je 14 percent oproti roku 2005.

Cieľom energetickej transformácie v Nemecku je do roku 2050 znížiť celkové emisie skleníkových plynov o 80 až 95 percent. Tento náročný národný cieľ sa premietol aj do nemeckej energetickej koncepcie do roku 2050 a tiež do národnej legislatívy. Nemecká energetická transformácia znamená vážne dôsledky pre celú elektroenergetiku. Potvrdzuje to nasledujúca tabuľka s kvantitatívnymi cieľmi pre elektroenergetiku po etapách až do roku 2050.

 

 

Grafická príloha

Ekonomika a vývoj v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov

 

 

 

 

Miestna produkcia energie v Nemecku

 

 

 

 

 

 

 

Energetická efektívnosť

 

---

Vydané v rámci projektu "The Energiewende: A model to Reach Climate Targets in Central and Eastern Europe".
Autori textu: Julian Schwartzkopff, Sabrina Schulz, Igor Fayler, Alexandra Goritz (E3G)

© E3G 2017

O E3G

E3G je nezávislá nezisková európska organizácia zameraná na podporu globálnej transformácie k udržateľnému rozvoju. Buduje koalície naprieč sektormi, spolupracuje s partnermi naúrovni vlád, politiky, biznisu, občianskej spoločnosti, vedy a médií podporujúcich verejný záujem. Bližšie informácie nájdete na www.e3g.org

Priatelia Zeme–CEPA ďakujú za finančnú podporu od Európskej únie a Programu poradenskej pomoci (AAP) nemeckého Spolkového ministerstva životného prostredia pre krajiny strednej a východnej Európy, Kaukazu a Strednej Ázii. Na projekt dohliada Spolkové ministerstvo životného prostredia a Nemecká agentúra životného prostredia (UBA). Za obsah materiálu zodpovedajú Priatelia Zeme–CEPA. V žiadnom prípade nereprezentuje oficiálne stanovisko Európskej únie ani iných donorov.

 

                                                              

 

---

[1] https://energytransition.org/2016/11/why-cee-policy-makers-have-not-embraced-energiewende-2/